"Spytovanie svedomia" je neodmysliteľnou
súčasťou kresťanskej spirituality. Čo však v nás tento termín vyvoláva? Ako je
medzi kresťanmi chápané? Nie je to tak, že keď sa hovorí o spytovaní svedomia,
napadne nám sumarizácia počtu hriechov,
sústreďovanie sa na naše prešľapy,
ktoré sú v rozpore s morálnymi alebo náboženskými normami?
Má však
spytovanie svedomia byť len akousi morálnou mučiarňou?
Keď hovoríme o spytovaní svedomia ide o rozmer sebapoznania - prejsť od otázky "Čo" sme urobili?, k otázke "Prečo?". Pýtať sa na príčiny našich reakcií, túžob a motivácií. Čo všetko ovplyvňuje naše nazeranie na svet. Čo všetko tvorí základy, na ktorých sa formuje naše vedomie. To všetko je vždy spoluprítomné v našom konaní a v každom našom vnímaní...
Lebo tak ako je mnohotvárny život, tak existuje veľa príležitostí a spôsobov, ako vykonávať spytovanie svedomia. Sú viac profánne a viac sakrálne spôsoby; a existujú veľmi konkrétne spôsoby ako sa vysporiadať sám so sebou. Dôležitá pritom je schopnosť stotožniť sa a dištancovať sa, čím aktivujeme bdelosť voči svojmu životu.