O duchovnom rozlišovaní hnutí v našej mysli

 Duchovné rozlišovanie má v kresťanskej spiritualite nezastupiteľné miesto. Môžeme povedať, že je samotným srdcom každej spirituality. Každý sa vo svojom živote denne konfrontuje so skúsenosťou rozlíšiť dobré od zlého, či lepšie od dobrého a následne sa rozhoduje pre to, čo považuje za správne. Zároveň prežívame rôzne citové hnutia, ktoré nás ovplyvňujú (znepokojenie, strach, radosť, nadšenie, pokoj, túžby, náklonnosti, odpor a pod.), ale je otázkou nakoľko týmto hnutiam venujeme aj reflektujúcu pozornosť. Rozlišovanie nás vovádza do tejto oblasti nášho života. Je vlastne istou formou poznávania, ktorú uskutočňujeme viac, či menej vedome.
S témou duchovného rozlišovania sa môžeme stretnúť už na stranách Starého alebo Nového zákona. No explicitne ju začínajú rozvíjať Otcovia na púšti a potom celá mníšska tradícia. Keď napríklad v životopise Antona Pustovníka čítame o jeho zápase s démonmi, v skutočnosti išlo o jeho zápas s vlastnými myšlienkami a vnútornými hnutiami, ktoré sa môžu stať vstupnou bránou pre pokušiteľa, ako to nakoniec sám komentuje slovami:
"Oni sami sa k nám správajú tak, ako nás vidia, keď k nám prídu. A aké myšlienky v nás nachádzajú, také prízraky nám predstavujú... A o čom sami premýšľame, to nám predstavia vo veľkom svetle."
                                                                      ___________________

V tejto časti sa budeme venovať veľmi dôležitej téme,
ktorá je vstupnou bránou k nášmu sebapoznaniu a osvojeniu si schopnosti:
"Odlíšiť to, čo je Božie alebo démonské od toho, čo chceme neraz len a len my samy..."
V samostatnej časti predstavujeme pravidlá rozlišovania podľa Ignáca z Loyoly, ako aj psychologické súvislosti rozlišovania.

Prajeme podnetné spoznávanie vnútorných "mechanizmov" ovplyvňujúcich naše
rozhodovanie, správanie, ale aj plánovanie a "snívanie".