V tomto pravidle ide predovšetkým o rozlišovanie príčin pokoja a nepokoja, útechy a neútechy v súvislosti s našimi túžbami a nezriadenými náklonnosťami; a zároveň o to, čo sa môže diať v našej duši, keď sa rozhodneme zobrať život s Bohom vážne.

Nasledujúce dve pravidlá na seba úzko nadväzujú a hovoria o tom, čo sa deje v duši človeka, ktorý sa rozhodol aktívne vstúpiť do vzťahu s Bohom a ako sa v tom zorientovať. V tejto časti sa zameriame na duchovnú útechu.

Štvrté pravidlo, podobne ako tretie, tiež nadväzuje na druhé o pôsobení dvoch typoch hnutí v našej mysli, no sústreďuje sa na neútechu. Neútecha nie je niečo výnimočné, ale viac či menej patrí ku skúsenosti s duchovným životom každého človeka. Ignác ju popisuje nasledovne:

Nasledujúce tri pravidlá hovoria o tom, ako sa zachovať pod vplyvom neútechy. Upozorňujú na to, aby sme boli rozvážni pri rôznych typoch hnutí a nerobili prehnané predsavzatia, alebo rozhodnutia, ktoré môžeme neskôr ľutovať.

Deviate až jedenáste pravidlo hovoria o tom, ako sa máme zachovať v čase útechy a útechy a že príčina neútechy nemusí byť vždy spájaná s pôsobením zlého ducha. V duchovnom živote nie sme pasívne postavení pred Boha, ktorý nám niečo dá alebo nedá podľa toho, ako sa mu zachce. Vzťah s Bohom je vzťahom, ktorý má ďaleko od...

Dvanáste až štrnáste pravidlo predstavujú tri obrazy stratégie zla, skrze ktorú sa pokušiteľ snaží manipulovať našim myslením a cítením, ako aj deformovať obraz nás samých v našom sebavnímaní. Ide o obraz hysterickej ženy, falošného milenca a vojvodcu.