...sú na to, aby sme vycítili a spoznali rozličné hnutia,
ktoré povstávajú v našej duši:
dobré, aby sme prijali;
zlé, aby sme zamietli. (DC 313)

 
     Téma rozlišovania patrí v ignaciánskej spiritualite ku kľúčovým. Zvlášť sa objavuje pri duchovných cvičeniach, keď skrze meditácie vstupujeme do nášho vnútra a snažíme sa porozumieť sebe, našim skrytým motiváciám, či už v pozitívnej alebo negatívnej podobe, ale aj výzvam, skrze ktoré nás volá Boh k premene nášho života. Rozlišovanie hnutí má, samozrejme, aj univerzálnejší rozmer a súvisí s naším každodenným životom, preto skúsenosť pretavená do pravidiel rozlišovania nám môže veľmi pomôcť aj v udalostiach bežného života, predovšetkým v našich vzťahoch s druhými.  

    Podľa mníšskej tradície, má duchovný otec druhým radiť len to, čo sám zakúsil ako dobré. To je aj Ignácov prípad. Na nasledujúcich stránkach a v článkoch vám predstavujeme podrobnejšiu analýzu jednotlivých pravidiel, ktoré Ignác, zapísal v knihe Duchovné cvičenia a rozdelil ich do dvoch častí, ktoré zodpovedajú dvom po sebe nasledujúcim etapám duchovného života -
14. pravidiel pre etapu očisťovania a 8. pravidiel pre etapu osvietenia:

• Prvá etapa - cesta očisťovania - je charakteristická pre skúsenosť s hnutiami u tých, ktorí začínajú na ceste duchovného života a po rozhodnutí viesť duchovný život prežívajú rozličné emocionálne stavy.

• Druhá etapa - cesta osvietenia - sa týka tých, ktorí už pokročili v duchovnom živote. Na tejto ceste sa stratégia pokušenia mení. Pozornosť sa sústreďuje predovšetkým na priebeh myšlienok, ktoré môžu na prvý pohľad vyzerať pozitívne, ale v konečnom dôsledku môžu viesť k zmätku v duchovnom živote a k ospravedlňovaniu skrytých náklonností a zámerov, ktoré ešte neprešli procesom uzdravenia.

Pravidlá z druhej časti nadväzujú na pravidlá prvej, ale dôležitá Ignácová poznámka v Duchovných cvičeniach pripomína:

"Treba upozorniť, že keď si exercitant robí cvičenia prvého týždňa a je neskúsený v duchovných veciach a keď je hrubo a otvorene pokúšaný, ak napríklad má ťažkosti kráčať dopredu v službe Boha, nášho Pána, ako sú útrapy, zahanbenie a strach o svetskú česť atď., ten, ktorý dáva cvičenia, nemá mu vysvetľovať pravidlá o rozoznávaní rozličných duchov z druhého týždňa, lebo nakoľko by mu pomáhali pravidlá prvého týždňa, natoľko by mu škodili pravidlá druhého týždňa, pretože ide o jemnejšiu a vyššiu látku, než aby ju mohol porozumieť." (DC 9)

    Toto upozornenie je dôležité zvlášť v prípade hnutí, týkajúcich sa útechy, keď pod vplyvom pozitívnej emócie alebo myšlienky môžeme urobiť nesprávne rozhodnutie, pretože ich následok nás v konečnom zmysle odvádza od cieľa, ktorým je vnútorná sloboda a zjednotenie sa s obrazom Boha v nás. Preto je potrebné pravidlám porozumieť v postupnom slede a to od pravidiel pre cestu očisťovania, až následne k pravidlám pre cestu osvietenia. Zaiste to neznamená, že každý človek prechádza rovnakou cestou. Niekto môže takpovediac ísť rýchlejšie alebo pomalšie. Preto aj využívanie pravidiel má dynamický charakter. Podstatným je, že správnosť cesty duchovného života sa meria nezištným a veľkodušným vzťahom k blížnym a Bohu a pravdivým spoznávaním motivácií našich plánov, ako aj nezriadených náklonností.