Skôr, než sa začneme modliť...

Kde sa stretávame s Bohom?
Nuž v prom rade v našej mysli. Keď sa pokúšame modliť, musíme mať v mysli nejakú predstavu o Bohu, ktorá má vplyv nato, ako sa modlíme a či sa modlíme. Tak ako sú všetci, ktorí veria v Boha rozmanití, tak sú rozmanité aj predstavy o Bohu. Človek, laik, či žijúci zasväteným spôsobom života, môže mať dokonca dobré poznatky o Bohu z toho, čo sa dočíta v Biblii alebo čo mu je sprostredkované v rámci katechézy, a predsa jeho prežívanie viery môže byť trápením. Môže hlásať Boha ako dobrého Pastiera (porov. Jn 10,1n.), ale pritom môže prežívať z Boha strach alebo dokonca aj úzkosť. Nie je samozrejmé, že viera v Boha automaticky prináša človeku isté oslobodenie alebo život.
Náboženská viera je vždy sprostredkovaná. Každý veriaci človek prechádza istou náboženskou socializáciou, ktorá sa podieľa na obrazoch a predstavách Boha, v ktorého veríme. Tá sprostredkúva základné vzory cítenia, myslenia a konania, ktoré sa môžu podieľať ako na pozitívnom, oslobodzujúcom obraze Boha, tak rovnako môžu viesť ku komplexom alebo k ľahostajnosti, či až nenávisti voči Bohu. V nasledujúcich textoch budeme uvažovať o tom, čo všetko spoluvytvára náš obraz Boha a ako sa to podpisuje na našom prežívaní viery a vzťahu s Bohom