Cesta do vlastného vnútra

 V meditatívnej modlitbe sa snažíme "naladiť" svoje vedomie na prítomnosť Boha a "počúvať", čo Boh hovorí práve nám, celkom osobne, do nášho osobného života. Stáť s otvoreným srdcom pred Bohom. V tomto meditáciu odlišujeme od rozjímania, ktoré má skôr morálny charakter a sústreďuje sa na hodnoty v texte Písma a porovnáva ich s našimi postojmi v živote.

Pri meditácii sa nechávame akoby "unášať" slovom, myšlienkou, podnetom, ktoré nás zachytili podobne ako loďka na mori, ktorá sa nechá unášať smerom vetra. Snažíme sa to pomyselné kormidlo, ktorým všetko regulujeme v živote, akoby na čas pustiť a necháme sa viesť Božím slovom.  Do tejto modlitrby Ignác z Loyoly zapájal pamäť, rozum, vôľu, city, zmysly, ale aj vonkajšie vplyvy ako napríklad svetlo a prítmie pri zatemnení miestnosti, ktoré môžu zvýrazniť atmosféru pri samotnej meditácii.

Okrem ignaciánskej meditácie však existuje množstvo ďalších meditatívnych cvičení a škôl, ktoré sú charakteristické pre zväčša východné náboženstvá. Mnohé prvky, týkajúce sa zvlášť vonkajších podmienok meditácie, sú si veľmi podobné. Význam meditácie spočíva aj v tom, že bez ohľadu na druhu meditácie, ovplyvňuje a mení stavbu niektorých oblasti mozgu. Je to podobná zmena, akú môžeme pozorovať pri profesionálnych hudobníkoch, napríklad hrajúcich na husle, v porovnaní s ľuďmi, ktorí na husle nehrajú. Podobne aj u dlhodobo meditujúcich ľudí bola, v porovnaní s tými, ktorí sa meditácii nevenovali, zistená vyššia koncentrácia šedej hmoty v tých miestach, ktoré kontrolujú srdečnú činnosť a dýchanie. To vysvetľuje priaznivé zmeny poznávajúcich funkcií, emotivity a imunity u ľudí, ktorí sa aktívne a dlhodobo venovali meditácii. Taktiež sa praktizovanie meditácie podieľa na emočnej regulácii a kontrole našich odpovedí na podnety. Zaiste pri kresťanskej meditácii ide predovšetkým o jej obsah, ktorého cieľom je ponoriť sa do tajomstiev viery a Boha v aplikácii na náš osobný život.
                                                                _____________________