Účtovnícky Boh zákona

Predstava Boha ako účtovníka je ďalšou frekventovanou karikatúrou Boha. Boh je spájaný so zákonom a je vnímaný ako nejaký účtovník, ktorý registruje a zapisuje každú chybu a previnenie človeka kvôli veľkému zúčtovaniu na poslednom súde. Táto predstava je podstatou mnohých vtipov, ale aj keď sa človek na nej dokáže smiať, v skutočnosti môže hlboko ovplyvňovať jeho život.

_______________________________________________________________

Často sa táto predstava spája s metaforou veľkého a vševidiaceho "Božieho oka". Boh všetko vidí a pozná aj tie najtajnejšie myšlienky. Problémom je, že Božia vševedúcosť nie je vnímaná pozitívne ako intímne, láskyplné zdieľanie medzi človekom a Bohom, ale najmä ako poznanie všetkých slabosti a prehreškov človeka. Preto u ľudí, ktorých trápi táto predstava, sa často objavuje sklon ku škrupulantstvu.

Kresťanstvo a viera sa stáva zotročujúcim bremenom. Táto predstava podľa Frielingsdorfa má svoje korene aj v našej teologickej tradícii, zvlášť v istých interpretáciách morálky, ktoré formovali celé generácie kňazov a teológov.[1] Akosi sa udomácnilo presvedčenie, že Boh používa na naše vyzrievanie viac napomínanie ako povzbudzovanie. To môže byť veľkou prekážkou vo vzťahu k nemu. Vždy, keď sa k Bohu priblížime, máme pocit, že sme nesplnili jeho očakávania, čo oslabuje našu túžbu byť v jeho prítomnosti.[2] Potom aj čítanie niektorých biblických textov môže spôsobovať problémy, ako napríklad text žalmu: "Pane ty ma skúmaš a vieš o mne všetko, ty vieš, či sedím a či stojím. Už z ďaleka vnímaš moje myšlienky..." (Ž 139)

Podobne ako u predchádzajúcich predstáv, aj v tomto prípade môže byť predstava Boha zákona vyvolaná formáciou v detstve. Prísna morálna, až asketická výchova, bez prejavov odpúšťajúcej a prijímajúcej lásky, vyvoláva sklon k perfekcionizmu a k neustálemu sebakontrolovaniu a permanentnej nespokojnosti so sebou samým, čo vedie k strate zdravého sebavedomia, k vytváraniu mnohých komplexov a k strate vlastnej sebadôvery. Aj vtedy, keď sa človek úprimne snaží, nedokáže uveriť, že by mohol urobiť niečo dobré.

Keďže sme sa stali náchylní vylúčiť zo svojho života ľudí, ktorí nás sklamali, je nám ťažké uveriť, že Boh sa nespráva podobne, že sa neprestáva starať o všetko nedokonalé a chaotické v každom človeku i vo svete.

Oslobodením môže byť stretnutie sa (v cvičení a modlitbe) s milujúcim a vykupujúcim Ježišom. To nám môže pomôcť prekonávať strach a úzkosti z nedokonalosti. Výstižné udalosti z Ježišovho života (stretnutie s hriešnicou Lk 7,36n.; s cudzo-ložnicou Jn 8,1n.; so samaritánkou Jn 4; podobenstvo o milosrdnom otcovi márnotratného syna Lk 15,11n. a pod.) môžu prispieť k pozitívnej predstave Boha a začať rúcať obraz démonického Boha účtovníka.

[1] Porov. FRIELINGSDORF, K.: Falešné představy o Bohu, s. 120.
[2] Porov. HANNAN, P.: Prejavy Božej lásky, s. 45.