Piate až ôsme pravidlo na ceste očisťovania
Nasledujúce tri pravidlá hovoria o tom, ako sa zachovať pod vplyvom neútechy. Upozorňujú
na to, aby sme boli rozvážni pri rôznych typoch hnutí a nerobili prehnané
predsavzatia, alebo rozhodnutia, ktoré môžeme neskôr ľutovať.
________________________________________________________________
Je úplne pochopiteľné, že ak sme v kríze, snažíme sa z nej nejako dostať. Otázkou však ostáva spôsob, akým to urobíme. Preto Ignác upozorňuje, aby sme v neúteche nikdy nerobili rozhodnutia:
Piate pravidlo: "V čase neútechy (napr. krízy, frustrácie, znechutenia, smútku, strachu z budúcnosti, depresie, malomyseľnosti...) nech sa nikdy nerobia zmeny, ale máme byť pevní a vytrvalí v predsavzatiach a rozhodnutiach, ktoré sme mali deň pred neútechou, alebo v rozhodnutiach, ktoré sme mali v predošlej úteche. Lebo ako nás v úteche viac vedie a svojou radou usmerňuje dobrý duch, tak zasa v neúteche zlý duch svojimi radami, aby sme nemohli nastúpiť na správnu cestu." (DC 318)
Nepokoj môžeme prežívať aj vo chvíli, keď zatúžime viesť hlbší duchovný život, ale zároveň budeme vyrušovaní pochybnosťami či to zvládneme, či to má zmysel, že sa na to nedá nájsť čas a pod. Takéto stavy krízy prežívali azda všetci, ktorí začali na svojom duchovnom živote pracovať, vrátane Ignáca. Podľa jeho skúsenosti, pri duchovnom sprevádzaní, to často prežívajú aj exercitanti na duchovných cvičeniach. Na začiatku takýto človek, po objavení čohosi nového alebo aj po odstránení nejakej nezriadenej náklonnosti, túži po zmene, ale potom mu na myseľ začnú prichádzať rôzne prekážky a komplikácie, ktoré majú tendenciu ho od pôvodného úmyslu odradzovať. Preto Ignác zdôrazňuje a kladie nám na srdce:
Šieste pravidlo: "Hoci v neúteche nemáme meniť predošlé predsavzatia, predsa veľmi osoží silne reagovať proti samej neúteche, napr. tým, že sa viac modlíme, rozjímame, predlžujeme si spytovanie svedomia a nejakým vhodným spôsobom sa viac venujeme pokániu." (DC 319)
Nemôžeme sa teda nechať unášať len tak voľne hnutiami, ako loďka vetrom na rozbúrenom mori, pretože to nedopadne dobre. Nie je to samozrejme ľahké. Ak prežívame silné emocionálne hnutia, ktoré nás vedú niečo urobiť alebo aj neurobiť a my vieme alebo tušíme, že to nemusí byť dobré, odporúča sa, aby sme rozhodnutie v takejto chvíli nerobili. Nie sme vtedy dostatočne slobodní. Niekedy možno pomôže aj ľudovo povedané "zahryznutie si do jazyka" alebo "opustenie miestnosti".
City sú nestále a súvisia aj s naším fyziologickým nastavením v danej chvíli. Thomas Green hovorí, že deväťdesiat percent našich problémov vyzerá oveľa ľahšie zvládnuteľných po dobrom nočnom odpočinku.[1] Preto zvykneme hovoriť, že "čas lieči", prípadne "ráno múdrejšie večera" a odložíme naše rozhodnutie či reakciu na druhý deň. Oddýchnutí, s "vychladnutou" hlavou, možno zistíme, že už daný problém, situáciu či pokušenie neprežívame tak dramaticky.
Nie je to však vždy možné a preto je potrebné sa v rozlišovaní cvičiť. Tomu hovoríme aj spytovanie svedomia. Keď si uvedomíme, že sme prekročili hranice, skúsme skúmať priebeh udalosti a najmä to, čo udalosť predchádzalo. Poučenie z toho nám môže pomôcť v podobnej situácii v budúcnosti. Ak to nevyjde, nebuďme sklamaní. Cvičenie nejde bez pádov. Dôležitá je trpezlivosť, vytrvalosť a pokora prijať, že nie sme takí, akí ako sme si možno mysleli alebo akí by sme byť chceli.
V nepokojnom, rušivom vnútornom rozpoložení je preto najvyššou mierou askézy trpezlivosť a indiferencia. Čo odporúča Ignác v ďalších dvoch pravidlách:
Siedme pravidlo: "Kto je v neúteche, nech uvažuje, ako ho Pán ponechal skúške na jeho prirodzené sily, aby odporoval rozličným poburovaniam a pokušeniam nepriateľa; lebo naozaj môže odporovať s Božou pomocou, ktorá mu vždy zostáva, i keď ju jasne necíti, pretože mu Pán odobral jeho veľkú horlivosť, silu lásky a hojnú milosť. Predsa mu však ponechal milosť, ktorá stačí k večnej spáse." (DC 320)
Ôsme pravidlo: "Ten, kto je v neúteche, nech sa namáha vytrvať v trpezlivosti, ktorá sa protiví sužovaniam, čo sa na neho valia. A nech myslí, že čoskoro bude zasa potešený, ak použije proti neúteche usilovne opatrenia, o ktorých sa hovorilo v šiestom pravidle." (DC 321)
Niekedy sa môže objavovať nepokoj, prípadne nechuť u exercitanta na duchovných cvičeniach, ktorý by najradšej vyriešil skrátením alebo prerušením exercícií, napriek tomu, že vie, že tento čas nie je strateným časom a racionálnym zhodnotením vidí dôvody, prečo vytrvať. Tu je dôležité rozlišovať medzi pôsobením hnutí a psychickou nepohodou. Napätie, nepokoj, neistota, obavy, sebapodceňovanie a pod. sa často objavujú aj v situáciách bežného života, ktoré sú nové a týkajú sa nejakej väčšej zmeny: napríklad pri nástupe do nového zamestnania, školy, kurzu, skúsenosť s novým prostredím, ľuďmi a pod. Aj tu platí, že nie je dobré robiť náhle rozhodnutia, ale skúsiť nejaký čas vytrvať. Dôvernejšie zoznámenie sa s novým prostredím odbúra mnohé ťažkosti, ktoré sme videli na začiatku.
Dôležitá je aj poznámka v siedmom pravidle o tom, že napriek absencii útechy, každý kto kráča za Bohom má milosť, ktorá mu stačí. Môžeme povedať, že to, čo potrebujeme, teda Boha, ktorý sa nám vždy dáva celý, už máme, ale musíme zmeniť aj pohľad na našu vieru a na to, čo od nej očakávame a vstupovať do školy kontemplácie Boha vo všetkých veciach.
Radovan Šoltés
[1] Porov. GREEN, T.: Kúkoľ medzi pšenicou, s. 129.