Oslovenie a objavovanie nového v modlitbe

"Nie mnoho vedomostí nasycuje a uspokojuje dušu,
ale vnútorné precítenie a vychutnávanie vecí."
                                                           Ignác z Loyoly

Keď sa modlíme rozjímavým alebo meditatívnym spôsobom, môžu nás zaujať a osloviť rôzne myšlienky alebo obrazy, ktoré sú súčasťou textu Písma alebo myšlienok k meditácii. Niekedy sa stáva, že nás osloví hneď prvá myšlienka, ale máme pred sebou ešte celý text. V takomto prípade môžeme spokojne ostať pri tom, čo nás oslovilo, pretože to je pre nás dôležité.

Ktoré podnety z meditácie sú kľúčové je vždy na každom z nás. Niekoho osloví jedna, iného druhá myšlienka. Vieme, že najlepšie si zapamätáme a ovplyvňujú nás tie informácie a zážitky, ktoré sú spojené s emóciami. Preto Ignác v meditatívnej modlitbe zdôrazňuje, aby sme sa nikde neponáhľali, ale ostali pri predstave, slove alebo obraze, ktoré nás zaujali, a aby sme z toho čerpali úžitok i keby sme nestihli prebrať celý predložený text podrobne. Práve to, čo nás osloví a zaujme, je pre nás dôležité a my sa tiež môžeme pýtať a skúmať prečo a k čomu nás to vedie.

Modlitba je spôsob uvažovania a postoja, ktorý sa v našom živote bude vždy vyvíjať a meniť. Všetky formy a spôsoby modlitby môžu byť len inšpiráciou k vytvoreniu si vlastného spôsobu, ktorý bude úzko súvisieť s tým, ako sa bude prehlbovať náš vzťah s Bohom. Ako to býva v našich medziľudských vzťahoch, aj tu má s času na čas svoje miesto radosť, ale aj všednosť, neistota a obavy. "Ovocie" modlitby preto nespočíva len v úteche, ale aj v zážitku skrytosti a mlčania Boha. Práve vtedy môžeme ísť až na dno našej viery a pýtať sa, či chceme vlastne Boha alebo len naše uspokojenie.