Meditatívne čítanie ako dialóg s Bohom

Boh k nám hovorí rôznymi spôsobmi. Jedným (a významným) z nich je Biblia. Aby sa Biblia stala pre nás Knihou života, ktorá nám otvára význam slov Boh, človek, život, dobro, zlo, pôvod, cieľ, zmysel atď., potrebujeme sa s ňou zoznámiť nielen archeologicky či literárne, v čom nám pomáhajú exegéti, ale aj osobne, skúsenostne - prostredníctvom meditatívneho čítania (lectio divina) a následnej reflexie nášho života.

S biblickou meditáciou má kresťanská spirituálna tradícia mnohé a stáročné skúsenosti. Pomáha nám zmocniť sa významu textu ako Božieho slova nielen intelektuálne, ale aj srdcom a celou bytosťou. Prostredníctvom pravidelnej meditácie sa viera stáva osobnou, presvedčivou, skutočnou motivačnou silou, ktorá má obrovský potenciál k transcendencii, sebapresiahnutí.

Je jedným z prvých poznatkov o modlitbe, s ktorým sa človek v kresťanskej tradícii stretáva, mnohokrát ako dieťa, že modlitba je rozhovor s Bohom. Často sa to však chápe sploštene, ako hovorenie k Bohu, či už naučených spoločných alebo osobných modlitieb. Ak však modlitba má byť rozhovorom s Bohom, máme byť nielen tí, ktorí k Bohu hovoria, ale predovšetkým tí, ktorí Boha počúvajú. Len taká modlitba chápe Boha ako Osobu, s ktorým modlitbou rozvíjam vzťah. Zaiste vzťah s Bohom je v úplne inej rovine, než naše vzájomné vzťahy. Vždy bude na hranici vypovedateľného a teda mystického. Človek však je schopný vzťahu k Bohu vďaka tomu, že Boh sám prichádza s iniciatívou, pozvaním človeka do k vzťahu. Sväté písmo obsahuje množstvo jedinečných skúseností konkrétnych ľudí s Bohom. Vďaka nim môžeme spoznávať, kto a aký je Boh a nadviazať na tieto skúsenosti aj vo svojej modlitbe.

Vonkajšou podmienkou k meditácii je čas, ktorý sa rozhodneme venovať modlitbe (cca 20 - 30 minút), a ticho, v ktorom sa započúvame, ako Božie slovo rezonuje v našom srdci. Je zjavné, že pre súčasného zaneprázdneného človeka vyžaduje meditatívna modlitba dôležité rozhodnutie, ktorým vzdoruje neurotickým, život ohrozujúcim tendenciám súčasnej doby (hluk, aktivizmus, výkon).

Boží hlas často nemá podobu konkrétnych slov, ale cítenia - príťažlivosti, túžby, útechy, povzbudenia, osvietenia (svetla), ako žiť, ako sa rozhodnúť, ako usporiadať svoj život, ale niekedy aj otrasom toho, na čo sme sa sebaisto spoliehali, čo zvlášť rozoberá mystika utrpenia. Vnútornou podmienkou je ochota počúvať a následne poslúchať, teda realizovať to, k čomu ma Boží hlas pozýva. Biblická meditácia preto nie je čisto intelektuálnym poznávaním ani asketickým cvičením bez dôsledkov pre konkrétny život, ale hľadaním Božej cesty, ktorou mám kráčať životom.

                                                                                                                      sr. Edita Príhodová CJ