Pre človeka, ktorý chce
pristúpiť k modlitbe, sú najčastejším predmetom hľadania a najväčšou
prekážkou dve skutočnosti: problém sebahodnoty
a problémy týkajúce sa predstáv,
ktoré majú o Bohu. Tieto dve otázky súvisia spolu
a v takomto poradí aj prichádzajú.
Tak,
ako jestvuje veľa verzií pravdivého a falošného ja, tak existuje aj mnoho
druhov pravdivého a falošného "Boha". Sú ľudia, ktorí sa zúfalo motajú
v bludnom kruhu, pretože sú zranení či spútaní strachom pod predstavou
chladného a krutého "Boha".
Mnohé
negatívne predstavy o Bohu môžu byť dôsledkom zranení z rodiny, iné
nám sprostredkovala škola alebo aj Cirkev.
Pretože viac ako polovica úsilia o oslobodenie spočíva v tom,
že ich správne identifikujeme, jednoducho vymenujeme a charakterizujeme si
najčastejšie pokrivené predstavy o Bohu.
Arias
končí knihu Boh, v ktorého neverím,
vetou: "Áno, môj Boh je iný Boh." Nemecká teologička Dorothee Solleová vyslovila
niektoré oslobodzujúce myšlienky o tom, ako môže byť veriaci človek ďaleko
od naozajstnej viery: "To, čomu hmlisto verí, nemá nijaký skutočný dosah. Obraz
"Boha, ktorý nemá k nikomu a ničomu vzťah", môže v skutočnosti
povzbudzovať tento len teoretický teizmus." A dodáva: "Otázka, ktorú mi
často kladú: "Veríte v Boha?", je zvyčajne len povrchná. Ak znamená iba
toľko, že vo vašej hlave je miesto naviac, kde sedí Boh, potom Boh nie je
v nijakom prípade udalosťou, ktorá zmení celý váš život...
V skutočnosti by sme sa mali spýtať: "Žijete Boha?" To by zodpovedalo
realite zážitku s Bohom."
Írski
biskupi v pastierskom liste pri príležitosti Medzinárodného roku mládeže
napísali: "Niektorí ľudia v sebe stále nosia obraz Boha, ktorý je
v skutočnosti poverou. Je to obraz trestajúceho bábkoherca, ktorého treba
vysmiať alebo spacifikovať v prípade, že by chcel potiahnuť nesprávnym
povrázkom. Iní si ho vykresľujú ako vzdialenú a nedostupnú autoritu, ktorá
je úplne mimo priateľského vzťahu, ktorý
s ním môžeme mať v Kristovi. Prekvapujúce množstvo ľudí hľadí na Boha
ako na hodinára - Boha, ktorý je vysvetlením podstaty vesmíru, ale je úplne
vzdialený normálnemu životu. Sú dokonca takí, ktorí ho poznajú len ako Boh
vypĺňajúceho medzery - nie je pre nás vôbec dôležitý, kým nepotrebujeme šťastie
alebo nás nezasiahne pohroma..."
Jediný Boh, ktorý je hoden viery, je Boh, ktorý natoľko veril
v ľudstvo, že zaň položil život. Jediný Boh, pre ktorého sa oplatí žiť, je
ten, ktorý nás volá, aby sme žili s ním vierou v temnote tohto života
a tiež po smrti v plnosti a poznaní dokonalej pravdy. Jediný
Boh, ktorého sa oplatí hľadať, je ten, ktorý hľadal nás a ktorý v nás
stále zápasí, aby sme sa viac oslobodili pre pravdu."
Sr. Edita Príhodová CJ